Narodený 4. mája 1889
v Ružomberku. 

Zomrel  17. októbra 1950
v Bratislave.

Po skončení pedagogického štúdia ako stredoškolský profesor zakotvil v Trnave. Jeho príchod do „Malého Ríma“ v roku 1910 možno považovať za začiatok atletiky v tomto meste, ktorej rozvoj v nasledujúcich desaťročiach zaznamenal nevídané rozmery.

Trnavskí gymnazisti v tomto období nemali rovnocenného súpera nielen na Slovensku, ale po roku 1918 ani vo vtedajšom Československu. Žiaci pod jeho vedením získali Strieborný veniec Lidových novín a stali sa víťazmi celoštátnych hier v Pardubiciach a Prahe. Ešte impozantnejšie si počínali v prestížnom MIČUROVOM POHÁRI, v ktorom najcennejšiu trofej získali až sedemnásťkrát z 23 ročníkov.

Skvele si počínal aj v organizátorskej práci, keď sa výraznou mierou pričinil najmä o vybudovanie prvej atletickej dráhy i organizáciu tradičných atletických pretekov.

Výnimočnosť jeho osobnosti je však najmä v tom, že pre šport dokázal získať svojich kolegov a inšpiráciou bol predovšetkým svojim zverencom. Atletiku považoval za základ všetkých športov, preto jej venoval takú pozornosť. Svojich žiakov však viedol k všestrannosti a v jeho celoročnom programe mali miesto prakticky všetky v tom čase dostupné športy. K jeho zverencom a nasledovníkom bol Anton Hajmássy, ktorý o svojom učiteľovi povedal:

„Bol to neuveriteľný človek - vždy plný optimizmu a neutíchajúcej energie. Nestaval na príkazoch, svojich študentov získaval osobným príkladom a silou argumentu. Nikdy sa nevzdával, žiadna prekážka nebola pre neho neprekonateľnou. V I. svetovej vojne utrpel ťažké zranenie do nohy - ani to ho nezastavilo pri napĺňaní svojich predsavzatí.“

Narodený 1945
v Kvetoslavove. 

Zomrel 1978
v Trnave.

Za jedného z najvýznamnejších žiakov profesora Jána Hajdóczyho a jeho nasledovníka je považovaný profesor Anton Hajmássy. Narodil sa v roku 1915 v Kvetoslavove, študoval na trnavskom Gymnáziu, kde začína aj svoju športovú - veľmi úspešnú - kariéru. Stal sa majstrom Československej republiky v behu na 110 metrov cez prekážky a úspešný bol aj v hladkých šprintoch a skokoch - do diaľky a v trojskoku. Reprezentačný dres Československa obliekal vo všetkých štyroch oficiálnych medzištátnych stretnutiach v rokoch prvej Slovenskej republiky. 

Mimoriadne úspešná bola však aj jeho pedagogická činnosť na Gymnáziu v Trnave, ale aj v Partizánskom. Svojich zverencov získal pre športovanie najmä svojim ľudským prístupom, skromnosťou a vysokou odbornosťou. Väčšina z nich zostala verná športu aj po opustení školských lavíc, ba mnohí z nich rozvíjali ďalej svoje športové majstrovstvo až k vrcholu, ktorým bol reprezentačný dres. V kronike úspešných "Hajmássyho detí" sa nachádzajú také mená ako Benčík, Kocinger, Glesková - Lehotská, sestry Kubovičové, Moravčíková, Olosová, Pavelková, Levečková - Hlaváčková a ďalšie. 

Za svoju pedagogickú a trénerskú prácu získal celý rad ocenení, no jeho prínos pre rozvoj školského športu (a vôbec športu na Slovensku) snajlepšie vystihuje skutočnosť, že atletický štadión v Trnave 

Narodený 2. augusta 1953
v Michalovciach. 

Zomrel 5. júna 2015
v Prešove..

Ťažko by sa hľadal učiteľ telesnej výchovy v Prešovskom a Košickom kraji, ktorý by sa nestretol s menom Michala Modráka, metodika telesnej výchovy a športovej prípravy na Metodicko - pedagogickom centre v Prešove. Miťo, ako ho familiárne mnohí telocvikári oslovovali, nebol len organizátorom a školiteľom na metodických a praktických seminároch pre učiteľov telesnej výchovy, ale aj priateľom a dobrým človekom, ochotným pomôcť v každej chvíli a pri každej príležitosti. Poznali ho a uznávali aj netelocvikári, pretože organizoval kurzy pre inštruktorov lyžovania, na ktorých odovzdával svoje dlhoročné životné skúsenosti. 

Absolvent vysokej školy s aprobáciou telesná výchova - matematika začínal v roku 1976 na jednej z prešovských ZŠ najskôr ako učiteľ a neskôr ako zástupca riaditeľa. V roku 2003 sa stal stredoškolským učiteľom telesnej výchovy na Súkromnom gymnáziu na Solivarskej ulici v Prešove. Jeho úspechy v pedagogickom čítaní i bohatá publikačná činnosť ho priam predurčovali do funkcie externého a neskôr interného člena kabinetu telesnej výchovy na Metodicko - pedagogickom centre v regionálnom pracovisku Prešov.

O jeho nesporne bohatej publikačnej činnosti sa návštevník siene slávy školského športu dozvie z prehľadu článkov, metodických listov, príspevkov do zborníkov, odborných príspevkov a recenzií, ktorých je autorom.  Miťo či už ako učiteľ, zástupca riaditeľa na základnej škole alebo stredoškolský učiteľ však úspešne organizoval aj školské športové súťaže, najmä v plávaní, lyžovaní a futbale. O jeho vzácnych povahových vlastnostiach a obetavosti svedčí fakt, že už ako učiteľ a zároveň metodik na MPC v Prešove, popri množstve učiteľských a metodických povinností, neodmietol ponuku stať sa členom predsedníctva Okresnej rady Slovenskej asociácie športu na školách v Prešove a postupne aj jej predsedom. Keďže Prešov je krajským mestom kraja s najväčšími vzdialenosťami medzi okrajovými okresmi na Slovensku, pripadalo a pripadá na organizátorov školských športových súťaží z Prešova najviac krajských kôl. Bez pomoci Ferdinanda Schlossera, Ladislava Dorščáka, Daniely Onofrejovej, pracovníkov CVČ Prešov a ďalších kolegov z prešovských škôl by si M. Modrák neporadil a určite aj im patrí vďaka a podiel na jeho úspechoch. Prvé informácie o činnosti SAŠŠ získaval na okresných konferenciách OR SAŠŠ v Poprade, na ktorých sa každoročne pravidelne aktívne zúčastňoval a poznatky potom šíril v okresoch Prešovského a Košického kraja. Práve táto jeho propagácia Slovenskej asociácie športu na školách po celom východnom Slovensku je neoceniteľná a predurčila ho do Siene slávy školského športu SR.

Nečakaná smrť (2015) ho postretla uprostred činorodej práce pre šport a telesnú výchovu. Nedožil sa osláv 25. výročia založenia Slovenskej asociácie športu na školách a smúti za nim celá „východoslovenská SAŠŠ-kárska rodina“.

Narodený 14. novembra 1941
v Kežmarku.

...

Učiteľskú kariéru začínal v roku 1964 v Harichovciach (1964), kde s podporou riaditeľstva miestnej ZŠ-ky založil aj tradičné atletické podujatie O POHÁR HARICHOVIEC. 

Tu začína aj jeho cieľavedomá práca s talentami, z ktorých  viaceré sa prepracovali až na celoštátnu úroveň. Po dvoch rokoch prechádza do ZŠ Spišské Vlady, aby svojej odbornosti dal širší rozlet. Tomu mali napomôcť najmä novozriadené športové triedy  zamerané na kráľovnú športov - atletiku. A Ľudovít Strache to svojou poctivou prácou a najmä dosiahnutými výsledkami v plnom rozsahu potvrdil. Aj jeho zásluhou tu vyrástli špičkoví atléti, mnohonásobní majstri Slovenska a reprezentanti vtedajšieho Československa. V tejto úspešnej  činnosti pokračoval aj v školskom športovom stredisku pri ZŠ Lipová v Spišskej Novej Vsi. 

Menoslov úspešných reprezentantov - majstrov a rekordmanov, ktorí prešli rukami Ľ. Stracheho je neuveriteľne dlhý a vyžadujúci si osobitnú prílohu. Jedno meno za všetkých - Igor Kováč - olympionik a Československý rekordér na 110m prekážok. Jeho najväčší úspech - 3.miesto na Majstrovstvách sveta v Aténach. Strache bol jeho prvým trénerom. Spomenieme aj najvýraznejšie úspechy jeho kolektívov.  V pohári ČS rozhlasu  (priama konfrontácia športových tried z celej ČSSR) získali jeho zverenci prvenstvo celkove jedenásťkrát v rámci Slovenska prvenstvo. 

V medzinárodnom štvorboji zvíťazili jeho dievčatá na Majstrovstvách Československa v Krnove a následne reprezentovali našu vlasť na Kube, kde s najmladším družstvom v silnej konkurencii skončili na piatom mieste.

A na záver ešte jedno číslo, ktoré hovorí samo za seba. Dvesto medailových umiestnení jeho zverencov na majstrovstvách Slovenska. Čo poviete, úctyhodný počet?!

Z doterajšieho hodnotenia Ľudovíta Stracheho dominujú síce jeho trénerské úspechy, ale nemožno zabúdať, že základy všetkých sa rodili v škole. Na hodinách telesnej výchovy a v mimoškolskej výchove v čase mimo vyučovania.

Ako pedagóg bol známy svojou cieľavedomosťou a precíznosťou. Nekompromisne išiel za svojim cieľom a žiadna prekážka nebola pre neho neprekonateľná. A k tomu viedol aj svojich zverencov. Bol prísny, ale s pochopením pre ľudské slabosti. To však neprichádzalo do úvahy v otázke dodržiavania zásad fair play. 

Čo dodať na záver?

Ľudovít Strache sa narodil 14.novembra 1941 v Kežmarku a celý svoj život prežil na Spiši. Mal ukončené vysokoškolské pedagogické vzdelanie a jeho najvyšším odborným vzdelaním bolo „tréner atletiky I.triedy“. Vykonával celý rad funkcií, zúčastňoval sa trénerských a vedeckých konferencií. Za svoju prácu bol viackrát ocenený. V roku 1985 napríklad získal ocenenie za zásluhy a rozvoj československej telovýchovy, o rok neskôr aj titul VZORNÝ TRÉNER.