SLOVENSKÁ ASOCIÁCIA ŠPORTU NA ŠKOLÁCH - občianske združenie

 

STANOVY

Článok I.

Základné ustanovenia

  1. Slovenská asociácia športu na školách (ďalej len SAŠŠ) je občianske združenie, ustanovené v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. a znení neskorších predpisov, s cieľom uspokojovať potreby a záujmy v oblasti športovej činnosti detí a mládeže, ale aj zamestnancov v školstve a rodičov detí, predovšetkým na základných a stredných školách v Slovenskej republike spolupracujúc pri tom s vyhlasovateľmi a organizátormi športovej činnosti detí a mládeže na území Slovenska i v rámci ISF (Medzinárodnej federácie školského športu).

  2. SAŠŠ je samostatnou, nezávislou a nepolitickou právnickou osobou s originálnou právnou subjektivitou a pôsobnosťou na celom území Slovenskej republiky. Svoju činnosť zabezpečuje v súlade s týmito stanovami a všeobecne záväznými právnymi predpismi.

  3. Sídlom SAŠŠ je Bratislava, Športová hala Mladosť, Trnavská 39, PSČ 831 04.

  4. Štatutárnymi zástupcami SAŠŠ sú predseda a generálny sekretár SAŠŠ, prípadne nimi poverené osoby.


Článok II.

Poslanie SAŠŠ

  1. Všestranne napomáhať rozvoju športovej činnosti detí a mládeže, zamestnancov v školstve a rodičov detí s osobitným dôrazom na organizovanie školských športových súťaží v Slovenskej republike.

  2. Podieľať sa na formovaní trvalého vzťahu detí a mládeže k športu, spájať svoje aktivity s výchovou, najmä s formovaním zdravého životného štýlu a v duchu olympizmu, aktívne bojovať proti negatívnym spoločenským javom.

  3. Prispievať k zvyšovaniu telesnej a športovej zdatnosti detskej populácie.
  4. Zastupovať slovenský školský šport v zahraničí, najmä prostredníctvom členstva v International School Sport Federation (ISF). Zamerať sa predovšetkým na šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí a posilňovanie výchovy k vlastenectvu.
  5. K naplneniu svojho poslania spolupracovať s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, územnou štátnou správou a samosprávou na všetkých úrovniach, Slovenským olympijským výborom, národnými športovými federáciami a ďalšími subjektmi v oblasti športu a tým prispieť k naplneniu poslania SAŠŠ.


Článok III.

Členstvo v SAŠŠ

  1. Členom SAŠŠ môže byť kolektív alebo jednotlivec, dobrovoľne sa podieľajúci na plnení jej poslania a rešpektujúci jej stanovy.

  2. Kolektívnym členom sa stáva škola, školské zariadenie, školský športový klub, občianske združenie, či iný telovýchovný subjekt v Slovenskej republike a svoj záujem o členstvo prejaví prihláškou príslušnej okresnej rade SAŠŠ.

  3. Členstvo v SAŠŠ vzniká schválením prihlášky jednotlivca alebo kolektívu príslušnou okresnou radou, oznámením na vedomie krajskej rade SAŠŠ a zaregistrovaním na sekretariáte SAŠŠ.

  4. Osobitným druhom individuálneho členstva je čestné členstvo. Môže ho udeliť predsedníctvo SAŠŠ osobám, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o rozvoj školského športu na Slovensku.

  5. Členom je aj čestný predseda SAŠŠ.

  6. Členovia SAŠŠ majú právo zúčastňovať sa na aktivitách SAŠŠ, uplatňovať svoje názory, návrhy a pripomienky k jej činnosti, navrhovať a v zmysle schválených ustanovení voliť a byť volení do orgánov SAŠŠ.

  7. Členovia SAŠŠ sú povinní dodržiavať Stanovy a uznesenia príslušných orgánov SAŠŠ.

  8. Členstvo SAŠŠ zaniká vystúpením, vylúčením alebo zánikom SAŠŠ.

  9. O vylúčení kolektívneho alebo individuálneho člena rozhoduje okresná rada SAŠŠ. Udeje sa tak výlučne v prípadoch, kedy ich konanie je nezlúčiteľné s členstvom v SAŠŠ. Proti rozhodnutiu okresnej rady sa možno odvolať do 15 dní na krajskú radu a do 30 dní na revíznu komisiu SAŠŠ schválenú Snemom.

  10. Členstvo zaniká dňom nadobudnutia právnej moci tohto rozhodnutia. Opätovné členstvo je možné len so súhlasom snemu SAŠŠ.


Článok IV.

Orgány SAŠŠ

Za orgány SAŠŠ sú považované inštitúty, ktorým bol členskom základňou – priamo alebo sprostredkovane – udelený mandát v jej mene vykonávať všeobecne záväzné, právne a iné úkony v zmysle schválených dokumentov a všeobecne platných právnych predpisov.

Orgánmi SAŠŠ sú:

    a) Snem SAŠŠ (ďalej len Snem)
    b) Revízna komisia SAŠŠ (ďalej len RK SAŠŠ)
    c) Predsedníctvo SAŠŠ (ďalej len P SAŠŠ)
    d) Vedenie SAŠŠ (ďalej len Vedenie)
    e) Krajská rada SAŠŠ (ďalej len KR SAŠŠ)
    f) Okresná rada SAŠŠ (ďalej len OR SAŠŠ)
    g) Školský športový klub (ďalej len ŠŠK)

 

Článok V.

Snem SAŠŠ

  1. Najvyšším orgánom SAŠŠ je Snem. Jeho členmi s hlasom rozhodujúcim sú zástupcovia každej okresnej rady SAŠŠ, predseda, členovia predsedníctva SAŠŠ (zástupcovia KR SAŠŠ), členovia technických komisií ISF a predsedovia odvetvových sekcií SAŠŠ.

  2. Na Sneme sa môžu zúčastniť aj pracovníci sekretariátu SAŠŠ a predsedníctvom SAŠŠ pozvaní hostia, ktorí nemajú právo voliť.

  3. Volebný Snem sa koná raz za štyri roky, riadny Snem každý rok. Mimoriadny Snem môže zvolať predseda, P SAŠŠ na základe žiadosti najmenej štyroch KR SAŠŠ alebo revízna komisia SAŠŠ – do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti.

  4. Snem je uznášaniaschopný, ak je prítomná nadpolovičná väčšina delegátov.

  5. Formou rozhodovania Snemu je uznesenie prijaté nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných delegátov s hlasom rozhodujúcim. V prípade schvaľovania stanov a rozhodovania o zániku SAŠŠ sa rozhoduje dvojtretinovou väčšinou prítomných delegátov.


  6. Snem schvaľuje:
    a) program SAŠŠ,
    b) zmeny stanov SAŠŠ,
    c) zánik SAŠŠ,
    d) opätovné prijatie vylúčeného člena v SAŠŠ,
    e) návrh rozpočtu a spôsob hospodárenia s majetkom SAŠŠ,
    f) správu o hospodárení SAŠŠ,
    g) správu o činnosti P SAŠŠ a RK SAŠŠ za uplynulé obdobie.

  7. Akceptuje návrhy KR SAŠŠ na členov predsedníctva s hlasom rozhodujúcim.

  8. Snem volí:
    a) predsedu SAŠŠ,
    b) revíznu komisiu SAŠŠ.


Článok VI.

Predseda SAŠŠ

  1. Predseda je štatutárny zástupca SAŠŠ volený Snemom.
  2. Návrh na predsedu predkladajú KR SAŠŠ a P SAŠŠ.
  3. Predseda menuje podpredsedov.
  4. Zvoláva a riadi činnosť P SAŠŠ a Vedenia SAŠŠ
  5. Plní a realizuje činnosť SAŠŠ v zmysle stanov, programu, organizačného poriadku, finančného poriadku, ďalších vnútorných predpisov a uznesení schválených P SAŠŠ.
  6. Písomne určuje kompetencie podpredsedov a riadi prácu generálneho sekretára.
  7. Predkladá Snemu správu o činnosti SAŠŠ.
  8. Predsedu SAŠŠ môže odvolať riadny aj mimoriadny Snem.
  9. Má právo zvolať mimoriadny Snem SAŠŠ.
  10. Rozdeľuje úlohy podľa aktuálnych potrieb.


Článok VII.

Predsedníctvo SAŠŠ

  1. P SAŠŠ je najvyšším kolektívnym a demokratickým orgánom SAŠŠ v období medzi zasadnutiami Snemu. Zabezpečuje a zodpovedá za plnenie úloh SAŠŠ a uznesení Snemu. Jeho funkčné obdobie je štvorročné.

  2. Predsedníctvo SAŠŠ (12 – členné, s hlasom rozhodujúcim) tvoria:
    a) Predseda
    b) Členovia P SAŠŠ – po jednom delegátovi z každej KR SAŠŠ. Medzi týchto je podľa aktuálnych potrieb rozdeľovaná zodpovednosť za jednotlivé oblasti činnosti.
    c) Zástupca Ministerstva školstva SR.
    d) Čestný predseda.
    e) Generálny sekretár.

  3. Mandát členov P SAŠŠ vzniká oznámením výsledkov volieb Snemu. Členovia P SAŠŠ sú volení na štvorročné obdobie.

  4. P SAŠŠ zasadá najmenej jedenkrát štvrťročne v termíne, ktorý si stanoví svojim uznesením, prípadne ho zvolá Predseda. Je uznášaniaschopné len vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov P- SAŠŠ.

  5. V prípade nevyhnutných okolností zvoláva Predseda SAŠŠ mimoriadne zasadnutie P SAŠŠ.

  6. P SAŠŠ zvoláva mimoriadny Snem na základe žiadosti najmenej 4 KR SAŠŠ alebo nadpolovičnej väčšiny P SAŠŠ alebo na základe žiadosti revíznej komisie do 30 dní od podania žiadosti na P SAŠŠ.

  7. P SAŠŠ:
    a) Rozpracúva uznesenia Snemu v jednotlivých oblastiach činnosti, hodnotí plnenie úloh v nich a prijíma opatrenia k ďalšiemu smerovaniu.
    b) Upresňuje nevyhnutné zmeny v rozpočte v jednotlivých položkách a podpoložkách, rozhoduje o spôsobe nakladania s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, rozhoduje o použití finančných prostriedkov v zmysle vnútornej ekonomickej smernice.

  8. P SAŠŠ svoju činnosti riadi podľa schváleného organizačného poriadku a vnútornej ekonomickej smernice a ďalších vnútorných predpisov.

  9. P SAŠŠ je uznášaniaschopné, ak je prítomná väčšina jeho členov. Na prijatie uznesenia P SAŠŠ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. V prípade rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas Predsedu.

  10. Na zabezpečenie činnosti SAŠŠ zriaďuje P SAŠŠ sekretariát. Je riadený generálnym sekretárom, ktorý plní úlohy podľa pokynov Predsedu SAŠŠ a uznesení P SAŠŠ.
  11. K organizovaniu špecifických činností SAŠŠ zriaďuje P SAŠŠ pomocné (poradné) orgány - odvetvové sekcie a odborné komisie, ktorých predsedu navrhuje Predseda SAŠŠ a schvaľuje Predsedníctvo.


Článok VIII.

Vedenie SAŠŠ

  1. Vedenie je orgán SAŠŠ podriadený P SAŠŠ.
  2. Zasadnutia Vedenia zvoláva predseda, prípadne jeho štatutárny zástupca.
  3. Členovia sú predseda, podpredsedovia a generálny sekretár.
  4. Zabezpečuje činnosť SAŠŠ v období medzi zasadnutiami P SAŠŠ, realizuje uznesenia P SAŠŠ.
  5. Pripravuje podklady k zasadnutiu P SAŠŠ.
  6. Zasadá spravidla 1 krát mesačne.


Článok IX.

Krajská rada SAŠŠ

  1. Za plnenie poslania SAŠŠ a uznesení jej orgánov na úrovni kraja zodpovedá KR SAŠŠ.

  2. KR SAŠŠ je zložená z delegovaných zástupcov OR SAŠŠ, štátnej správy, samosprávy a iných odborníkov.

  3. KR SAŠŠ zo svojich radov volí a odvoláva predsedu, podpredsedov a ďalších členov Predsedníctva KR SAŠŠ s hlasom rozhodujúcim. Ich funkčné obdobie je štvorročné.

  4. KR SAŠŠ zasadá spravidla jedenkrát za polrok. Termín riadneho zasadnutia si určuje svojim uznesením a zvoláva ho predseda, prípadne podpredseda.

  5. Mimoriadne zasadnutie KR SAŠŠ zvoláva jej predseda, alebo podpredseda – v prípade nevyhnutných okolností alebo na základe žiadosti najmenej polovice jej členov – do 5 dní po obdržaní ich žiadosti.

  6. Na prijatie uznesenia KR SAŠŠ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. KR SAŠŠ je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.

  7. Formou rozhodnutia KR SAŠŠ je uznesenie záväzné pre KR SAŠŠ a príslušné OR SAŠŠ.

  8. KR SAŠŠ volí 3 – člennú revíznu komisiu.


Článok X.

Okresná rada SAŠŠ

  1. Za plnenie poslania SAŠŠ a uznesení jej orgánov v podmienkach jednotlivých okresov zodpovedá OR SAŠŠ.

  2. OR SAŠŠ tvoria individuálni členovia, zástupcovia kolektívnych členov SAŠŠ v okrese (po jednom za každý subjekt) a ďalší funkcionári z radov telovýchovných odborníkov, ktorých členstvo v SAŠŠ nie je podmienkou.

  3. Podmienkou vzniku OR SAŠŠ je existencia najmenej troch kolektívnych členov SAŠŠ v okrese.

  4. OR SAŠŠ si zo svojich radov volí a odvoláva predsedu a ďalších členov predsedníctva OR SAŠŠ. Povinnosťou predsedu OR SAŠŠ je zvolávať a viesť zasadnutia. Funkčné obdobie predsedu a ostatných členov je štvorročné.

  5. OR SAŠŠ zasadá minimálne raz za rok. Termín riadneho zasadnutia si určuje svojim uznesením.

  6. Mimoriadne zasadnutie OR SAŠŠ zvoláva jej predseda, alebo podpredseda v prípade nevyhnutných okolností alebo na základe žiadosti najmenej polovice jej členov – do 5 dní po obdržaní ich žiadosti.

  7. Na prijatie uznesenia OR SAŠŠ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej prítomných členov. OR SAŠŠ je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.

  8. OR SAŠŠ môže vykonať akékoľvek rozhodnutie, ktoré sa týka školského športu v danom okrese – nesmie však byť v rozpore s uznesením Snemu a Stanovami SAŠŠ.
  9. Formou rozhodnutia OR SAŠŠ je uznesenie.

  10. OR SAŠŠ volí 3 – člennú revíznu komisiu.


Článok XI.

Školský športový klub

  1. Za ŠŠK sa považuje skupina osôb pôsobiaca v oblasti športu v jednej škole alebo školskom zariadení na území SR.
  2. ŠŠK vzniká na zhromaždení školských pracovníkov, rodičov, žiakov a občanov.
  3. ŠŠK s „delegovanou právnou subjektivitou“ do 31.12.2001.
  4. ŠŠK s originálnou právnou subjektivitou od 1.1.2002 môže byť členom SAŠŠ len na základe zmluvy o súčinnosti so SAŠŠ.
  5. Členstvo ŠŠK v SAŠŠ vzniká zaregistrovaním prihlášky OR, daním na vedomie KR a zaregistrovaním na sekretariáte SAŠŠ.


Článok XII.

Revízna komisia SAŠŠ

  1. RK SAŠŠ je nezávislý orgán volený Snemom, výlučne ktorému zodpovedá za svoju činnosť.

  2. RK SAŠŠ sa skladá z predsedu a štyroch členov. Ich funkčné obdobie je štvorročné. Mandát členov revíznej komisie vzniká oznámením výsledkov volieb na Sneme a trvá do ďalšieho volebného Snemu.

  3. Členov RK SAŠŠ navrhujú KR SAŠŠ a členovia P SAŠŠ.

  4. RK SAŠŠ sleduje plnenie uznesení, dodržiavanie stanov smerníc SAŠŠ a všeobecne záväzných právnych predpisov, kontroluje hospodárenie SAŠŠ, preveruje podnety, sťažnosti kolektívov a jednotlivcov proti rozhodnutiu predsedníctva SAŠŠ. Je konečným odvolacím orgánom SAŠŠ.

  5. RK SAŠŠ sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za pol roka. Rokovanie zvoláva a riadi jej predseda, alebo ním poverený člen RK SAŠŠ. Výstupom činnosti revíznej komisie je správa.

  6. Členovia RK SAŠŠ sa nemôžu stať členmi iných orgánov SAŠŠ. Majú právo účasti na zasadnutiach orgánov SAŠŠ a majú právo vykonať akúkoľvek kontrolu, ktorá súvisí s činnosťou SAŠŠ. V prípade žiadosti o mimoriadnu revíziu je rozhodnutie voči uzneseniam iných orgánov SAŠŠ – s výnimkou vecí zverených do pôsobnosti Snemu – konečné. Revízna komisia má právo požiadať predsedu alebo predsedníctvo SAŠŠ o zvolanie mimoriadneho Snemu SAŠŠ.


Článok XII.

Majetok a hospodárenie SAŠŠ

  1. Majetok organizácie tvoria finančné fondy, hmotný a nehmotný majetok, pohľadávky a iné majetkové práva.

  2. Zdrojom majetku sú najmä:
    a) dobrovoľné členské príspevky členov SAŠŠ,
    b) príspevky zo štátneho rozpočtu,
    c) dary členov a sponzorov,
    d) príjmy z úrokov,
    e) marketingové príjmy,
    f) prostriedky získané vlastnou hospodárskou činnosťou,
    g) príjmy z iných zdrojov,
    h) príjmy z eurofondov.

  3. Hospodárenie SAŠŠ sa riadi rozpočtom schváleným Snemom, upresneným rozpočtom P SAŠŠ a finančnou, hospodárskou a ďalšími internými smernicami schválenými P SAŠŠ.

  4. Finančnými prostriedkami v rámci schváleného rozpočtu sa disponuje v zmysle finančnej smernice schválenej P SAŠŠ.

  5. O pohyboch hnuteľného a nehnuteľného majetku rozhoduje P SAŠŠ v súlade so všeobecne platnými zásadami hospodárenia prijatými P SAŠŠ.

  6. SAŠŠ môže zriadiť obchodnú spoločnosť s vlastnou majetkovou účasťou, nesmie to však byť spoločnosť s neobmedzeným ručením. Správu o výsledkoch hospodárenia tejto spoločnosti schvaľuje ročne Snem. Predmetom jej činnosti môže byť vzdelávacia, obchodná, marketingová, reklamná a propagačná činnosť, uskutočňovaná s cieľom šíriť program SAŠŠ a uplatňovať jej poslanie.


Článok XIV.

Zánik SAŠŠ

  1. O zániku SAŠŠ rozhoduje Snem dvojtretinovou väčšinou hlasov delegátov, pri opakovanom Sneme nadpolovičnou väčšinou prítomných delegátov.

  2. Pri zániku SAŠŠ Snem ustanoví likvidátora, ktorý vyrovná všetky záväzky a pohľadávky SAŠŠ. O zostávajúcom majetku rozhodne P SAŠŠ.


Článok XIV.

Záverečné ustanovenia

  1. Výklad stanov SAŠŠ a riešenie sporných prípadov, ktoré nie sú v nich obsiahnuté, vykonáva P SAŠŠ.

  2. Doplnky týchto stanov boli schválené uznesením na zasadnutí Snemu SAŠŠ a svoju účinnosť nadobúdajú dňa 17. novembra 2006 a následnou registráciou na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky.

Stanovy SAŠŠ 2016 str. 1 001 Stanovy SAŠŠ 2016 str. 2 001 Stanovy SAŠŠ 2016 str. 3 001 Stanovy SAŠŠ 2016 str. 4 001 Stanovy SAŠŠ  2016 str. 5 001 Stanovy SAŠŠ 2016 str. 6 001 Stanovy SAŠŠ 2016 str. 7 001 Stanovy SAŠŠ 2016 str. 8 001 Stanovy SAŠŠ 2016 str. 9 001

 

Článok I.
Základné ustanovenia

  1. Slovenská asociácia športu na školách (ďalej len SAŠŠ) je občianske združenie, ustanovené v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. a znení neskorších predpisov, s cieľom uspokojovať potreby a záujmy v oblasti športovej činnosti detí a mládeže, ale aj zamestnancov v školstve a rodičov detí, predovšetkým na základných a stredných školách v Slovenskej republike spolupracujúc pri tom s vyhlasovateľmi a organizátormi športovej činnosti deti a mládeže na území Slovenska i v rámci ISF (Medzinárodnej asociácie školského športu).
  2. SAŠŠ je samostatnou, nezávislou a nepolitickou právnickou osobou s originálnou právnou subjektivitou a pôsobnosťou na celom území Slovenskej republiky. Svoju činnosť zabezpečuje v súlade s týmito stanovami a všeobecne záväznými právnymi predpismi.
  3. Sídlom SAŠŠ je Bratislava, hala Mladosť, Trnavská 39, PSČ 831 04.
  4. Štatutárnym zástupcom SAŠŠ je predseda SAŠŠ.

Článok II.
Poslanie SAŠŠ   

Poslaním SAŠS je:

  1. Všestranne napomáhať rozvoju športovej činnosti detí a mládeže, zamestnancov v školstve a rodičov detí s osobitným dôrazom na organizovanie školských športových súťaží v Slovenskej republike.
  2. Podieľať sa na formovaní trvalého vzťahu detí a mládeže k športu, spájať svoje aktivity s výchovou, najmä s formovaním zdravého životného štýlu a v duchu olympizmu, aktívne bojovať proti negatívnym spoločenským javom.
  3. Prispievať k zvyšovaniu telesnej a športovej zdatnosti detskej populácie.
  4. Zastupovať slovenský školský šport v zahraničí, najmä prostredníctvom členstva v International Schoolsport Federation (ISF). Zamerať sa predovšetkým na šírenie dobrého meno Slovenska v zahraničí a posilňovanie výchovy k vlastenectvu.
  5. Spolupracovať s Ministerstvom školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, územnou štátnou správou a samosprávou na všetkých úrovniach, Slovenským olympijským výborom, národnými športovými federáciami a ďalšími subjektmi v oblasti športu a tým prispieť k naplneniu poslania SAŠŠ.

Článok III.
Členstvo v SAŠŠ

  1. Členom SAŠŠ môže byť právnická osoba alebo jednotlivec, dobrovoľne sa podieľajúci na plnení jej poslania a rešpektujúci jej stanovy.
  2. Kolektívnym členom sa stáva škola, školské zariadenie, školský športový klub, občianske združenie, či iný telovýchovný subjekt v Slovenskej republike a svoj záujem o členstvo prejaví prihláškou príslušnej okresnej rade SAŠŠ.
  3. Členstvo v SAŠŠ vzniká schválením prihlášky jednotlivca alebo právnickou osobou príslušnou okresnou radou SAŠŠ, oznámením na vedomie krajskej rade SAŠŠ a zaregistrovaním na sekretariáte SAŠŠ.
  4. Osobitným druhom individuálneho členstva je čestné členstvo. Môže ho udeliť predsedníctvo SAŠŠ osobám, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o rozvoj školského športu na Slovensku.
  5. Členom je aj čestný predseda SAŠŠ.
  6. Členovia SAŠŠ majú právo zúčastňovať sa na aktivitách SAŠŠ, uplatňovať svoje názory, návrhy a pripomienky k jej činnosti, navrhovať a v zmysle schválených ustanovení voliť a byť volení do orgánov.
  7. Členovia SAŠŠ sú povinní dodržiavať stanovy a uznesenia príslušných orgánov SAŠŠ.
  8. Členstvo SAŠŠ zaniká vystúpením, vylúčením alebo zánikom SAŠŠ.

 

  1. O vylúčení kolektívneho alebo individuálneho člena rozhoduje P SAŠŠ na návrh OR SAŠŠ alebo na základe vlastného uváženia. Udeje sa tak v prípade porušenia zákona s následným právoplatným odsúdením, hrubého porušenia všeobecne uznávaných pravidiel morálky, či konania znevažujúceho dobrého mena SAŠŠ. Proti rozhodnutiu P SAŠŠ sa môže poškodený odvolať do 30 dní na revíznu komisiu. Členstvo zaniká dňom nadobudnutia právnej moci tohto rozhodnutia. Opätovné členstvo je možné len so súhlasom snemu SAŠŠ.



Článok IV.
Orgány SAŠŠ

  1. Za orgány SAŠŠ sú považované inštitúty, ktorým bol členskom základňou - priamo alebo sprostredkovane udelený mandát v jej mene vykonávať všeobecne záväzné, právne a iné úkony v zmysle schválených dokumentov a všeobecne platných právnych predpisov.
  2. Orgánmi SAŠŠ sú:
    1. snem SAŠŠ,
    2. predsedníctvo SAŠŠ (P SAŠŠ),
    3. krajská rada SAŠŠ (KR SAŠŠ),
    4. okresná rada SAŠŠ (OR SAŠŠ),
    5. revízna komisia SAŠŠ (RK SAŠŠ).

Článok V.
Snem SAŠŠ

  1. Najvyšším orgánom SAŠŠ je jej snem. Jeho delegátmi s hlasom rozhodujúcim sú: zástupca každej okresnej rady SAŠŠ, predseda SAŠŠ, členovia predsedníctva SAŠŠ (zástupcovia KR SAŠŠ), členovia revíznej komisie a členovia komisií predsedníctva SAŠŠ.
  2. Na sneme sa môžu zúčastniť aj pracovníci sekretariátu SAŠŠ a predsedníctvom predsedníctva SAŠŠ pozvaní hostia, ktorí nemajú právo voliť.
  3. Volebný snem sa koná raz za štyri roky, riadny snem každý rok. Dátum jeho konania nesmie prekročiť dátum konania predchádzajúceho snemu. Mimoriadny snem môže zvolať predsedníctvo SAŠŠ na základe návrhu predsedu alebo revíznej komisie a musí zvolať na základe žiadosti najmenej štyroch KR SAŠŠ- do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti.
  4. Snem je uznášania schopný, ak je prítomná nadpolovičná väčšina delegátov.
  5. Formou rozhodovania snemu je uznesenie prijaté nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných delegátov z hlasom rozhodujúcim. V prípade schvaľovania stanov a rozhodovania o zániku SAŠŠ sa rozhoduje dvojtretinovou väčšinou prítomných delegátov.
  6. Snem schvaľuje:
    1. program SAŠŠ,
    2. zmeny stanov SAŠŠ,
    3. zánik SAŠŠ,
    4. opätovné prijatie vylúčeného člena v SAŠŠ,
    5. návrh rozpočtu a spôsobe hospodárenia s majetkom SAŠŠ,
    6. správu o hospodárení SAŠŠ,
    7. správu o činnosti P SAŠŠ a RK SAŠŠ za uplynulé obdobie.
  7. Snem akceptuje návrhy KR SAŠŠ na členov predsedníctva.
  8. Snem volí:
    1. predsedu SAŠŠ,
    2. revíznu komisiu SAŠŠ.
  9. Snem schvaľuje kooptáciu členov P SAŠŠ a členov revíznej komisie, maximálne však 25 % členov týchto orgánov. Doplňujúce voľby schvaľuje najbližší snem SAŠŠ.

Článok VI.
Predseda SAŠŠ

  1. Predseda je štatutárny zástupca SAŠŠ volený snemom.
  2. Návrh na predsedu predkladá KR SAŠŠ a P SAŠŠ.
  3. Predseda menuje podpredsedov.
  4. Zvoláva a riadi činnosť P SAŠŠ a vedenia SAŠŠ.
  5. Plní a realizuje činnosť SAŠŠ v zmysle stanov, programu, organizačného poriadku, finančného poriadku, ďalších vnútorných predpisov a uznesení schválených P SAŠŠ.
  6. Písomne určuje úlohy a kompetencie podpredsedov a ďalších členov predsedníctva SAŠŠ, z ktorých jeden plní aj funkciu prvého podpredsedu.
  7. Predkladá snemu správu o činnosti SAŠŠ.
  8. Predsedu SAŠŠ môže odvolať riadny aj mimoriadny snem.
  9. Má právo zvolať mimoriadny snem SAŠŠ.
  10. Podľa aktuálnych potrieb písomne určuje úlohy ďalším členom predsedníctva.

Článok VII.
Predsedníctvo SAŠŠ

  1. P SAŠŠ je najvyšším orgánom SAŠŠ v období medzi zasadnutiami snemu. Zabezpečuje a zodpovedá za plnenie úloh SAŠŠ a uznesenia snemu. Jeho funkčné obdobie je štvorročné.
  2. Predsedníctvo SAŠŠ je 9 členné a tvoria ho:
    1. predseda,
    2. po jednom zástupcovi z každej KR SAŠŠ.
  3. Mandát členov P SAŠŠ vzniká oznámením výsledkov volieb snemu. Členovia P SAŠŠ sú volení na štvorročné obdobie.
  4. P-SAŠŠ zasadá spravidla jedenkrát štvrťročne a v termíne, ktorý si stanoví svojim uznesením, prípadne ho zvolá predseda. Je uznášaniaschopné len vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov P SAŠŠ.
  5. V prípade nevyhnutných okolností zvoláva predseda SAŠŠ mimoriadne zasadnutie P SAŠŠ.
  6. P SAŠŠ zvoláva mimoriadny snem na základe žiadosti najmenej štyroch krajských rád SAŠŠ alebo nadpolovičnej väčšiny členov P SAŠŠ, alebo na základe žiadosti revíznej komisie do 30 dní od podania žiadosti P SAŠŠ.
  7. Predsedníctvo SAŠŠ:
    1. rozpracúva uznesenie snemu v jednotlivých oblastiach činnosti, hodnotí plnenie úloh v nich a prijíma opatrenie k ďalšiemu smerovaniu,
    2. upresňuje nevyhnutné zmeny v rozpočte v jednotlivých položkách a podpoložkách, rozhoduje o spôsobe nakladania s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, rozhoduje o použití finančných prostriedkov v zmysle vnútornej ekonomickej smernice,
  8. predsedníctvo SAŠŠ svoju činnosti riadi podľa schváleného organizačného poriadku a vnútornej ekonomickej smernice a ďalších vnútorných predpisov,
  9. P SAŠŠ je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. Na prijatie uznesenia P SAŠŠ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. V prípade rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas predsedu.
  10. Na zabezpečenie činnosti a plnenie uznesení orgánov predsedníctvo SAŠŠ zriaďuje sekretariát. Štruktúru jeho riadenia určuje predsedníctvo SAŠŠ.
  11. K organizovaniu špecifických činností SAŠŠ zriaďuje P SAŠŠ pomocné (poradné) orgány - odvetvové sekcie a odborné komisie, ktorých predsedu navrhuje predseda SAŠŠ a schvaľuje predsedníctvo SAŠŠ.

Článok VIII.
Krajská rada SAŠŠ

  1. Za plnenie poslania SAŠŠ a uznesení jej orgánov na úrovni samosprávneho kraja – zodpovedá KR SAŠŠ.
  2. KR SAŠŠ je zložená z delegovaných zástupcov OR SAŠŠ, štátnej správy a samosprávy a iných odborníkov z , ktorých na návrh týchto inštitúcii menuje predseda KR SAŠŠ.
  3. KR SAŠŠ zo svojich radov volí a odvoláva predsedu, podpredsedov a ďalších funkcionárov s hlasom rozhodujúcim. Ich funkčné obdobie je štvorročné.
  4. KR SAŠŠ zasadá spravidla jedenkrát za polrok. Termín riadneho zasadnutia si určuje svojim uznesením a zvoláva ho predseda, prípadne podpredseda.
  5. Mimoriadne zasadnutie KR SAŠŠ zvoláva jej predseda, alebo podpredseda - v prípade nevyhnutných okolností alebo na základe žiadosti najmenej polovice jej členov - do 5 dní po obdržaní ich žiadosti.
  6. Na prijatie uznesenia KR SAŠŠ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. KR SAŠŠ je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.
  7. Formou rozhodnutia KR SAŠŠ je uznesenie záväzné pre KR SAŠŠ a príslušné OR SAŠŠ.

Článok IX.
Okresná rada SAŠŠ

  1. Za plnenie poslania SAŠŠ a uznesení jej orgánov v podmienkach jednotlivých okresov zodpovedá OR SAŠŠ.
  2. OR SAŠŠ tvoria individuálni členovia, zástupcovia kolektívnych členov SAŠŠ v okrese (po jednom za každý subjekt) a ďalší funkcionári menovaní z radov telovýchovných odborníkov, ktorých členstvo v SAŠŠ nie je podmienkou..
  3. Podmienkou vzniku OR SAŠŠ je existencia najmenej troch kolektívnych členov SAŠŠ v okrese.
  4. OR SAŠŠ si zo svojich radov volí a odvoláva predsedu a ďalších funkcionárov. Povinnosťou predsedu OR SAŠŠ je zvolávať a viesť zasadnutia. Funkčné obdobie predsedu a ostatných funkcionárov je štvorročné.
  5. OR SAŠŠ zasadá minimálne raz za polrok. Termín riadneho zasadnutia si určuje svojim uznesením.
  6. Mimoriadne zasadnutie OR SAŠŠ zvoláva jej predseda alebo podpredseda v prípade nevyhnutných okolností alebo na základe žiadosti najmenej polovice jej členov - do 5 dní po obdržaní ich žiadosti.
  7. Na prijatie uznesenia OR SAŠŠ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej prítomných členov. OR SAŠŠ je uznášania schopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.
  8. OR SAŠŠ môže vykonať akékoľvek rozhodnutie, ktoré sa týka školského športu v danom okrese - nesmie však byť v rozpore s uznesením snemu a stanovami SAŠŠ.
  9. Formou rozhodnutia OR SAŠŠ je uznesenie.

Článok X.
Školský športový klub

  1. Za ŠŠK sa považuje skupina osôb pôsobiaca v oblasti športu v jednej škole alebo školskom zariadení na území SR.
  2. ŠŠK vzniká na zhromaždení školských zamestnancov, rodičov, žiakov a občanov.
  3. ŠŠK s „delegovanou právnou subjektivitou“ do 31.12.2001
  4. ŠŠK s originálnou právnou subjektivitou“ od 1.1.2002 môže byť členom SAŠŠ len na základe zmluvy o súčinnosti so SAŠŠ.
  5. Členstvo ŠŠK v SAŠŠ vzniká zaregistrovaním prihlášky OR SAŠŠ, daným na vedomie KR SAŠŠ a zaregistrovaním na sekretariáte SAŠŠ.

Článok XI.
Revízna komisia SAŠŠ

  1. RK SAŠŠ je nezávislý orgán volený snemom, výlučne ktorému zodpovedá za svoju činnosť.
  2. RK SAŠŠ sa skladá z predsedu a dvoch členov. Ich funkčné obdobie je štvorročné. Mandát členov revíznej komisie vzniká oznámením výsledkov volieb na sneme a trvá do ďalšieho volebného snemu. Predseda je volený na prvom zasadnutí revíznej komisie.
  3. Členov RK SAŠŠ navrhujú KR SAŠŠ a členovia P SAŠŠ.
  4. RK SAŠŠ sleduje plnenie uznesení, dodržiavanie stanov, smerníc SAŠŠ a všeobecne záväzných právnych predpisov, kontroluje hospodárenie SAŠŠ, preveruje podnety, sťažnosti členov proti rozhodnutiu P SAŠŠ. Na zistené nedostatky spolu s predloženým návrhom na opatrenie upozorňuje v revíznej správe podpísanej všetkými členmi a predsedom SAŠŠ s jeho vyjadrením, predloží predsedníctvu SAŠŠ.
  5. RK SAŠŠ sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za pol rok. Rokovanie zvoláva a riadi jej predseda, alebo nim poverený člen RK SAŠŠ. Výstupom RK SAŠŠ je správa.
  6. Členovia RK sa nemôžu stať členmi predsedníctva SAŠŠ a iných orgánov SAŠŠ.
  7. RK SAŠŠ o svojej činnosti predkladá správu P SAŠŠ a snemu.
  8. RK SAŠŠ má právo požiadať predsedu alebo P SAŠŠ o zvolanie mimoriadneho snemu.
  9. RK SAŠŠ má právo prostredníctvom svojho predsedu zúčastňovať sa rokovaní P SAŠŠ.

Článok XII.
Majetok a hospodárenie organizácie

  1. Majetok organizácie tvoria finančné fondy, hmotný a nehmotný majetok, pohľadávky a iné majetkové práva.
  2. Zdrojom majetku sú najmä:
    1. dobrovoľné členské príspevky členov SAŠŠ,
    2. príspevky zo štátneho rozpočtu,
    3. dary členov a sponzorov,
    4. príjmy z úrokov,
    5. marketingové príjmy,
    6. prostriedky získané vlastnou hospodárskou činnosťou,
    7. príjmy z iných zdrojov,
    8. príjmy z eurofondov.
  3. Hospodárenie SAŠŠ sa riadi rozpočtom schváleným snemom, upresneným rozpočtom P SAŠŠ a finančnou, hospodárskou a ďalšími internými smernicami schválenými P SAŠŠ.
  4. Finančnými prostriedkami v rámci schváleného rozpočtu sa disponuje v zmysle finančnej smernice schválenou P SAŠŠ.
  5. O pohyboch hnuteľného a nehnuteľného majetku rozhoduje P SAŠŠ v súlade so všeobecne platnými zásadami hospodárenia prijatých P SAŠŠ.
  6. SAŠŠ môže zriadiť obchodnú spoločnosť s vlastnou majetkovou účasťou, nesmie to však byť spoločnosť s neobmedzeným ručením. Správu o výsled
  7. koch hospodárenia tejto spoločnosti schvaľuje ročne snem SAŠŠ. Predmetom jej činnosti môže byť vzdelávacia, obchodná, marketingová, reklamná a propagačná činnosť, uskutočňovaná s cieľom šíriť program SAŠŠ a uplatňovať jej poslanie.

Článok XIII.
Zánik SAŠŠ

  1. O zániku SAŠŠ rozhoduje snem dvojtretinovou väčšinou hlasov delegátov, v opakovanom prípade nadpolovičnou väčšinou prítomných delegátov.
  2. Pri zániku SAŠŠ snem ustanoví likvidátora, ktorý vyrovná všetky záväzky a pohľadávky SAŠŠ. O zostávajúcom majetku rozhodne P SAŠŠ.

Článok XIV.
Záverečné ustanovenia

  1. Výklad stanov SAŠŠ a riešenie sporných prípadov, ktoré nie sú v nich obsiahnuté vykonáva P SAŠŠ.
  2. Doplnky týchto stanov boli schválené uznesením na zasadnutí snemu SAŠŠ a svoju účinnosť nadobúdajú dňa 20. novembra 2010 a následnou registráciou na Ministerstve vnútra SR.

Pred viac ako dvadsiatimi piatimi rokmi z iniciatívy početnej skupiny učiteľov telesnej výchovy na Slovensku a za podpory vtedajšieho Ministerstva školstva SR vznikla SLOVENSKÁ ASOCIÁCIA ŠPORTU NA ŠKOLÁCH. Udialo sa tak 3. júla 1991 na Ustanovujúcom sneme v Bratislave s nádejou, že novovzniknuté občianske združenie „ROZVINUTÍM KVALITNEJ A DOBROVOĽNEJ ČINNOSTI V PROSPECH DETÍ A MLÁDEŽE SA V KRÁTKOM ČASE STANE VÝZNAMNOU SÚČASŤOU NÁŠHO SPOLKOVÉHO TELOVÝCHOVNÉHO A ŠPORTOVÉHO HNUTIA!“
Stalo sa! Slovenská asociácia športu na školách sa priam raketovou rýchlosťou a mimoriadne pevne etablovala v širokom spektre subjektov telesnej kultúry na Slovensku. Za dosiahnutými výsledkami sa skrýva obrovské úsilie a obetavosť stovák nadšencov školského športu,

Anton JAVORKA
čestný predseda SAŠŠ

Patríme k najkonsolidovanejším
Najvyšším orgánom SAŠŠ je snem, ktorý sa v súčasnosti (podľa stanov ) schádza raz za rok, volebný sa uskutočňuje každé štyri roky. Medzi jednotlivými zasadnutiami najvyššieho orgánu činnosť SAŠŠ riadi predsedníctvo, ktoré pracuje podľa plánu a na svoje rokovania sa schádza spravidla v dvojmesačných intervaloch. Do riadiacej štruktúry patrí ešte sekretariát, odvetvové sekcie (riadia súťaže v jednotlivých športoch) a odborné komisie - športovo technická, komisia fair play a ďalšie. Vo všetkých okresoch a krajoch Slovenska spektrum riadenia dopĺňajú okresné a krajské kluby SAŠŠ.
V doterajšej histórii SAŠŠ sa vystriedali šiesti predsedovia - Ján Gabryš, Jozef Bartík, Milan Rybanský, Ján Chladný, Anton Javorka a Marian Majzlík (terajší predseda). Výkonným podpredsedami boli František Chmelár a Anton Javorka, generálnym sekretárom Marta Dančíková. V súčasnej dobe na poste generálneho sekretára pôsobí Andrea Ristová.
Možno povedať, že SAŠŠ v súčasnosti patrí k najkonsolidovanejším subjektom slovenskej telovýchovnej scény.

Ojedinelý v Európe
K najvýznamnejším počinom Slovenskej asociácie športu na školách nesporne patrí vytvorenie uceleného a v Európe ojedinelého systému školských športových súťaží, každoročne aktualizovaného KALENDÁROM ŠKOLSKÝCH ŠPORTOVÝCH SÚŤAŽÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE, vydávaným SAŠŠ a MŠ SR. Tento sa rokmi postupne vyvíjal a obohacoval. V súčasnosti je v ňom zaradených 16 športových súťaží, rozdelených do dvoch vekových kategórií - žiaci a žiačky základných škôl, žiaci a žiačky stredných škôl.
Účasťv školských športových súťažiach je vysoká a rastie z roka na rok. V školskom roku 1992/93 sa do okresných, krajských a celoštátnych kôl zapojilo 116 010 mladých športovcov. V súčasnosti sa toto číslo pohybuje okolo štvrť milióna. A to ešte v týchto číslach nie sú zarátané školské kolá, ale ani rôzne podujatia regionálneho charakteru či zapájanie sa žiakov a študentov do športových súťaží iných vyhlasovateľov.

Členom ISF od samého začiatku

Slovenská asociácia športu na školách si veľmi úspešne počína aj v kontaktoch so zahraničím. Od roku 1991 je riadnym členom International School Sport Federation (ISF – medzinárodná organizácia školského športu). Aktívne sa zapája do  jej činnosti pôsobením v orgánoch a komisiách ISF. Na takú malú krajinu akou Slovensko nesporne je, počet vyslancov SAŠŠ na tomto poli je pomerne vysoký – od  Vladimíra Griegera, cez Jozefa Bartíka až po súčasnú trojicu členov technickej komisie ISF (Ján Dančík, Alexander Harna, Roman Králik, Rastislav Behančin). Najvyšší post z nich patril zosnulému Jozefovi Bartíkovi, ktorý bol v čase svojho predsedovania v SAŠŠ aj viceprezidentom ISF.
Pre slovenských školských športovcov je motivujúca najmä účasť našich reprezentácií na medzinárodných majstrovstvách ISF – v atletike, plávaní, volejbale, basketbale, hádzanej, futbale, stolnom tenise, lyžovaní, cezpoľnom behu, orientačnom behu, v bedmintone a florbale. Tieto neoficiálne svetové šampionáty žiakov sa obmieňajú spravidla v dvojročných intervaloch. Slovenský školský šport reprezentujú kolektívy a jednotlivci, ktorí si postup vybojujú v osobitných kvalifikáciách. Tento spôsob nominovania sa rokmi ukázal ako najspravodlivejší a z hľadiska nesúladu našich a zahraničných vekových kategórií najprepracovanejší.

Prvou výpravou reprezentujúcou SAŠŠ a slovenský školský šport boli cezpoľný bežci. V roku 1992 (24. 29.3.1992) do Portugalska (Albufeira), kde obsadil slovenský výber dievčat 4. miesto a    výber chlapcov 5. miesto. V tom istom ročníku vycestovali do zahraničia aj hádzanári (11. – 18.4.1992). V Dánsku (Hadersleve) obsadili 7. miesto  dievčatá Gymnázium Hlohovec a 8.miesto chlapcov SPŠ Martin. Významná bola aj účasť dievčat a chlapcov Československa na I. Európskych školských  športových  hrách  2.-8.7.1992 vo Francúzsku (Caen).

V dvadsaťpäťročnej histórii SAŠŠ bolo zostavených množstvo reprezentačných výberov slovenského školského športu. Slovenská asociácia športu na školách kladie veľký dôraz na spoločenskú stránku ich účinkovania – slušné správanie,  vzorné vystupovanie, rešpektovanie zásad fair play a v neposlednom rade aj prezentáciu kultúrneho dedičstva slovenského národa. Radosť priaznivcom školského športu  naši športovci robia aj výsledkami. V doteraz 20-ročnej histórii SAŠŠ získali slovenskí športovci 20 zlatých, 20 strieborných, 36 bronzových medailí. Na najvyšší stupeň medzinárodných školských majstrovstvách ISF sa podarilo vystúpiť a vypočuť si slovenskú štátnu hymnu týmto kolektívom a jednotlivcoom:

Svetová gymnaziáda 2.-8. 7. 1992 Francúzsko (Caen)
OŠG Bratislava v atletike chlapcov
OŠG Trenčín v atletike dievčat a plávaní chlapcov
Gymnázium Kežmarok vo volejbale dievčat

ISF atletika „Pohár Jeana Humberta“ 24.-30. 6.1993 Taliansko (Alba)
ŠG Banská Bystrica (chlapci)

ISF lyžovanie – 7.-13.3.1993 Kanada (Collingwood)
OŠG Banská Bystrica  v bežeckom lyžovaní chlapcov i dievčat a v zjazdovom lyžovaní dievčat

X. Svetová gymnaziáda – 14.-21.5.1994 Cyprus
Miriam Mašeková – beh na 400m
Dana  Hornáková –v plávaní -200 m pol. preteky

ISF atletika „Pohár Jeana Humberta“ jún 1995 Slovensko (Banská Bystrica)
Slovensko národný výber chlapcov

ISF lyžovanie – 26.2.-3.3. 1995 Taliansko (Tarvisio)
OŠG Banská Bystrica  v bežeckom lyžovaní chlapcov i dievčat

Gymnaziáda 2006 – Grécko (Atény)
Alexandra Štuková – beh 400 m
Tomáš Ondrejko – skok žrď

ISF orientačný beh 2006 – Slovensko (Pezinok)
Branislav Íro
   
ISF basketbal – 6.-16.4.2008-Francúzsko (Pau)
Gymnázium Š. Moyzesa Ružomberok  - dievčatá

ISF hádzaná – 19.-27. 3.2010 Portugalsko (Braga, Guimaraes)
Obchodná akadémia Považská Bystrica - chlapci

ISF basketbal 3x3 - 16.-21.6.2016 - Estónsko (Tallin)

SŠ sv.Vincenta de Paul, Levice - dievčatá


Bohaté kontakty so zahraničím predstavuje aj olympiáda detí a mládeže KALOKAGATIA v Trnave, ale aj Zimná Kalokagatia v regióne Spiša. Na týchto významných podujatiach štartovali chlapci a dievčatá z krajín – Poľska, Nemecka, Maďarska, Česka, Rakúska, Bieloruska, Bulharska, Srbska, Slovinska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Ukrajiny i Švajčiarska. Recipročné výmeny sa uskutočňovali pravidelne (zatiaľ len) s Nemeckom, kde slovenský školský šport reprezentovali plavci a lyžiari. Novú medzinárodnú kapitolu začala SAŠŠ písať v posledných rokoch – presnejšie v roku 2007, kedy pri odštartovaní Posolstva slovenskej mládeže olympijskému Pekingu v Piešťanoch sa po prvý raz stretli zástupcovia školských športových organizácií z krajín V4. Jedným zo zaujímavých projektov tohto zoskupenia je myšlienka Medzinárodnej ligy V4. úvodom doň bolo o historicky prvé medzištátne stretnutie v školskom športe. Stretli sa v ňom  v zaujímavom štvorzápase florbalové tímy chlapcov a dievčat zo Slovenska a Česka.

 

Okrem uceleného systému postupových školských súťaží a pravidlnej účasti slovenských školákov v zahraničí sa najvýznamnejšia organizácia školského športu na Slovensku môže pochváliť aj celým radom ďalších projektov, ktoré sú súčasťou súťažného systému, alebo ho s úspechom dopĺňajú.

Kalokagatia - klenot najcennejší
V roku 1991 bola v Trnave oživená starogrécka myšlienka kalokagatie, vyjadrujúca spojenie telesnej dokonalosti s duševnou krásou a ľudským dobrom. Jednou z jej početných podôb sa stala aj olympiáda detí a mládeže - KALOKAGATIA. V celoslovenskom meradle sa po prvý raz uskutočnila v roku 1992 a pozostávala z pätnástich športových a piatich kultúrnych súťaží. Jej úspešná premiéra bola impulzom k tomu, aby sa detská olympiáda konala v pravidelných dvojročných intervaloch - vždy v roku konania olympijských hier.
Význam KALOKAGATIE umocňuje aj skutočnosť, že v roku 1994 sa uskutočnila pod patronátom Medzinárodného olympijského výboru a v roku 2000 sa jej slávnostného otvorenia zúčastnil predseda MOV Jacques Rogge.
Od roku 1996 do starobylej Trnavy prichádzajú aj mladí športovci zo zahraničia a od roku 1998 sa v Spišskej Novej Vsi pravidelne pripravuje aj jej zimná časť. Organizácia tohto významného podujatia je spätá s činnosťou občianskeho združenia Kalokagatia na Slovensku a úzko prepojená na slovenské olympijské hnutie, reprezentované Slovenským olympijským výborom.

"Som nadšený tým, čo som v Trnave videl a zažil. To, k čomu dospeli starovekí Gréci, je dodnes neprekonané. Napriek ubiehajúcim storočiam zostáva ideál kalokagatie v podobe méty. Objavuje sa pred nami znovu a znovu a láka nás dosiahnuť ho. Som rád, že myšlienka kalokagatie je aj vďaka nadšencom na Slovensku stále živá.
Európa postupne stárne. V mládeži vidím budúcnosť. Treba sa jej venovať viac ako doteraz. Vaša KALOKAGATIA má k tomu všetky predpoklady."

Jaques Rogge
predseda MOV

 

GAUDEAMUS IGITUR -  "Tak sa teda radujme"

Zvláštnosťou premiérovej oolympiády detí a mládeže Kalokagatia 1992 bola skutočnosť, že jednotlivé súťaže boli vypísané pre dve vekové kategórie - žiakov a žiačok základných a sterdných škôl. Takto pripravené podujatie bolo organizačne mimoriadne náročné, a preto sa jeho organizátori rozhodli rozdeliť obe Kalokagatie a vyhlásiťdve olympiády - pre základné školy v párne roky a stredné školy v nepárne roky.Zatiaľ čo ZŠ-kárska Kalokagatiafungovala v "normálnom" režime, olympiáde stredoškolákov sa nejakonedarilo. Prvý pokus - uskutočniť ju sa objavil v roku 1997 - nevyšiel. Podarilo sa to v roku 2007 na podnet Tibora Mikuša, predsedu Trnavského samosprávneho kraja. A tak sa zrodilo nové podujatie pod názvom GAUDEAMUS IGITUR "


Nezabúda sa ani na školských pracovníkov
Slovenská asociácia športu na školách sa od samého začiatku usilovala do svojho programu zaradiť rôzne ponuky pre tých, na ktorých pleciach leží celá ťarcha školských športových súťaží a iných podujatí pre žiakov základných a študentov stredných škôl. A tak sa SAŠŠ postupne dopracovala od sporadických aktivít až k ucelenému systému športových súťaží školských pracovníkov.
Vyvrcholením tohto úsilia bola I. Olympiáda školských pracovníkov v starobylej Nitre. V meste pod Zoborom sa stretli zástupcovia školských kolektívov zo všetkých krajov Slovenska, aby v čestnom športovom zápolení a v duchu olympijských myšlienok položili základy novosarodiacej tradície. Športový a spoločenský úspech podujatia spôsobil, že po Nitre nasledovali Trenčín, Komárno, Banská Bystrica, Piešťany a po dvakrát Trnava a Spišská Nová Ves. Potom nasledovala neželaná pauza. V roku 25. výročia založenia SAŠŠ aj OLYMPIÁDA ŠKOLSKÝCH PRACOVNÍKOV po svojej prestávke sa uskutočnila tentokrát v Dunajskej Strede.  

Školská cena FAIR-PLAY
Jedným z pilierov, na ktorých stojí KALOKAGATIA je skutočnosť, že SAŠŠ ju od samého začiatku považuje nie za jednorázové podujatie, ale za proces permanentného presadzovania zásad ČISTEJ HRY, a to nielen na športovisku, ale aj v každodennom živote mladých športovcov.
Aj keď je to ťažko merateľné, predsa len ovocie pätnásťročného úsilia je badateľné. Potvrdzujú to početné príklady ušľachtilého správania sa žiakov a študentov, ale aj hnutie ŠKOLSKÝ KOLEKTÍV FAIR PLAY, no najmä výsledky ŠKOLSKEJ CENY FAIR PLAY. Jej laureáti - žiaci i pedagógovia - sú pravidelne oceňovaní vždy v roku konania olympijských hier na KALOKAGATII. Cena fair play sa udeľuje za ušľachtilý čin športovca na športovisku i mimo neho a za dlhoročnú pedagogickú činnosť sprevádzanú postojmi a činnmi v duchu olympijských myšlienok. Viacerí z vyznamenaných boli navrhnutí aj na udelenie ocenenia Slovenského olympijského výboru.

Z ĎALŠÍCH SAŠŠ-kárskych AKTIVÍT:

Škola roka
Súťaž aktivity základných a stredných škôl v Slovenskej republike, ktorá stojí na troch pilieroch - účastníckom, výchovnom a výkonnostnom. Súčasťou slávnostného vyhodnotenia Školy Roka je aj vyhodnotenie NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV v dvoch vekových kategóriách.

Školské dni športu

Súťaže na diaľku v netradičných športových disciplínach s jednoduchými pravidlami. (Rope skipping, ABC futbalistu, Penaltový festival). 

Relatívne samostatnou súčasťou Škoských Dní Športu je Memoriál Márie Zavarskej. Celoštátna súťaž vytrvalostných štafiet - chlapci 10 x 1 km, dievčatá 5 x 800 m.


Liga majstrov

Netradičná futbalová súťaž, v ktorej hrajú družstvá škôl s názvami veľkých európskych klubov.

Futbal cup
Celoštátna súťaž v malom futbale najskôr v troch v kavekových kategóriach, v súčanosti je to kategória starších žiakov a žiačok, ktorá do roku 2017 niesla názov partnera projektu Futbal Jednota cup.

Časopis školského športu - TOKYO 2020
Mesačník školského športu a olympijskej výchovy. Názov je odvodený od miesta konania najbližších letných olympijských hier (predtým Atlanta 1996, Sydney 2000, Atény 2004, Londýn 2008, Peking 2012 a Rio de Janeiro 2016).

Systém vzdelávacích aktivít  patrí medzi hlavné úlohy SAŠŠ. Od roku 2009, kedy predsedníctvo SAŠŠ prijalo uznesenie, aktívne pracovať na vzdelávacích programoch v podmienkach SAŠŠ sme zrealizovali pomerne široký výber formálnych a neformálnych vzdelávacích aktivít.

Akreditované vzdelávanie: odborníkov v športe podľa Jednotného vzdelávacie systému v športe, kontinuálne vzdelávanie učiteľov

Neakreditované vzdelávanie so zameraním na: nové druhy športov, práca s mládežou vo voľnom čase, zdravý životný štýl. 

Program olympijskej výchovy v podmienkach SAŠŠ, ktorého súčasťou je aj Veľký olympijský kvíz či "Moja najkrajšia spomienka".