futbal

Martin Tomáš – hráč FC Rimavská Sobota – môj sen?
bydlisko :Fraňa Kráľa 38/ 19, 966 81 Žarnovica.

Narodil som sa 24. 10. 1985 v Žarnovici. Už ako malý chlapec som začal chodiť s otcom na ihrisko a kopať do lopty. Mojim najprirodzenejším postom je stopér. Počas štúdií v základnej škole Žarnovica som sa okrem futbalu venoval aj ľahkej atletike, ale futbal ako kolektívna hra mi prirástol k srdcu viac, preto sa mu venujem dodnes.
Moje prvé malé futbalové úspechy začali v Žarnovici, kde som hrával za žiakov, neskôr som prišiel do Banskej Bystrice ako starší žiak a neskôr dorastenec. Keď som mal 18 rokov zakúsil som veľký futbal v A mužstve Dukla Banská Bystrica. V tom čase Duklu trénoval pán Molnár. Získal som tam veľa skúseností. V rokoch 2004/2005 som hosťoval v Zlatých Moravciach. V tom čase sme hrali II. slovenskú ligu. Opäť som sa vrátil do Banskej Bystrice. V rokoch 2006/2007 som hrával futbal v II. českej lige za klub FC Hlučín. V júni 2007 som sa vrátil na Slovensko a v súčasnosti pôsobím v FC Rimavská Sobota. Mojim veľkým snom je zahrať si ligu majstrov.
Som si vedomý toho, že na splnenie môjho sna je potrebné najmä zdravie, športové šťastie, mať okolo seba ľudí, ktorým záleží na futbale a veľa hodín poctivého tréningu. Som však optimista a verím, že sa mi to počas futbalového života splní.

 atletika

Narodil som sa 11. septembra 1977. V rokoch 1984 až 1992 som navštevoval III. základnú školu v Trnave, na Vodárni. Po jej skončení som pokračoval vo svojom vzdelávaní na Gymnáziu Jána Hollého v Trnave, ktoré som vyštudoval s vyznamenaním zložením maturitnej skúšky v máji 1996. Na jeseň toho roku som začal štúdium na Materiálov – technickej fakulte v Trnave, ktoré som po prvom semestri ukončil, pretože som prijal ponuku študovať na univerzite v Spojených štátoch amerických. Počas môjho študijného života v Trnave som sa už od mladého veku venoval športu. Na základnej škole a na Gymnáziu som aktívne športoval a reprezentoval obe školy v množstve športov. Prvý titul Majstra Slovenska som získal v roku 1991 v Bratislava v hode kladivom. Vrhačské atletické disciplíny ma natoľko zaujali, že som sa im začal venovať intenzívnejšie. V Ďalších rokoch som získal ešte mnoho titulov Majstra Slovenska vo všetkých vekových kategóriách. V roku 1996 som reprezentoval Slovensko na Majstrovstvách sveta juniorov v Sydney v Austrálii v hode kladivom. Umiestnil som sa na 13. mieste. Práve tam si ma všimli viacerí tréneri za amerických univerzít, ktorí mi potom poslali ponuky študovať v USA. V auguste 1997 som odišiel do USA na Southern Methodist University do Dallasu, TX. Na univerzite v Texase som sa naďalej venoval atletike a reprezentoval som ju na vysokoškolských majstrovstvách, kde som získal dva tituly vysokoškolského majstra USA v hode kladivom a tri tituly v hode bremenom. Utvoril som aj americký vysokoškolský rekord v hode bremenom, ktorý platí dodnes. Taktiež som v roku 2002 úspešne promoval na SMU v Dalllase, kde som vyštudoval odbor biznis – financie. Na univerzite v USA som sa neustále zlepšoval až som sa postupne dostal do svetovej atletickej špičky v hode kladivom. Slovenskú republiku som od roku 1999 až dodnes reprezentoval na každých Majstrovstvách sveta a Európy. Dva krás som bol na Olympijských hrách v Sydney a Aténach, kde som sa umiestnil na 7. mieste. Svojimi výkonmi som sa stri krát zúčastnil Svetového atletického finále najlepších atlétov sveta, kde som obsadil 2. miesto. Tohto roku sa zúčastním už po štvrtý krát tohto najkvalitnejšieho finále v Stuttgarte.
Na majstrovstvách sveta v Osake som v auguste t.r. získal pre Slovensko bronzovú medailu výkonom 81,60 m v hode kladivom.
Slovenský rekord som od roku 1996 neustále zlepšoval zo 66,32 m až na dnešných 81,81 m. Som 9 násobný majster Slovenska a držiteľ najlepšieho európskeho halového výkonu v hode bremenom, ktorý je zároveň iba o 18 cm kratší ako súčasný svetový rekord. Výkonom a umiestnením na Majstrovstvách sveta v Osake som splnil podmienky Slovenského olympijského výboru pre účasť na Olympijských hrách v roku 2008 v Pekingu.

plávanie

Priam exelentne vstúpila do novej sezóny plavkyňa Osemročného športového gymnázia v Trenčíne – Lívia Bizubová.

Lívia je žiačkou našej školy od roku 1999, keď v septembri sadla do lavíc ako „primanka“-piatačka a začala s prvými tréningami vo vode. Spočiatku patrila medzi priemerných plavcov, ale už v sekunde-šiesty ročník- prenikol jej talent a hlavne veľká chuť víťaziť. Pod dohľadom trénerky Pšenkovej začala žať prvé úspechy na majstrovstvách Slovenska. Neustála chuť po víťazstvách ju posunula v kvarte-ôsmy ročník- až na Majstrovstvá Európy juniorov vo Veľkej Británii – Glasgowe v júli 2003. Na týchto pretekoch začala zbierať svoje prvé medzinárodné skúsenosti. Vo svojich disciplínach 50m a 100m kraul sa umiestnila na 10.a12. mieste.

Ako juniorská reprezentantka Slovenska absolvovala nespočetne veľa medzinárodných štartov, ktoré jej dávali predpoklad,aby z nej vyrástla veľká plavkyňa. Prechodom na druhý stupeň gymnázia už pod vedením reprezentačného trénera Pastierika, vytvorila svoje prvé slovenské rekordy a to v disciplíne 50m motýlik. Škoda, že od konca prvého ročníka až do polovice druhého mala zdravotné problémy, ktoré ju v jej výkonnostnom raste trochu zabrzdili. Avšak jej chuť opäť víťaziť a stáť na najvyššom stupni jej pomohli ku skorému návratu do bazéna. Tu už pod vedením trénerky Pastierikovej sa jej ako seniorke podarilo začleniť do širšieho reprezentačného výberu.

V dňoch 13.-15.5.2005 sa uskutočnili medzinárodné školské majstrovstvá šesťčlenných družstiev v plávaní Swim cup ISF v Palma de Mallorce za účasti všetkých plavcov z 19 krajín – Andora, Nemecko, Česko, Čína, Španielsko, Čína-Taipei, Izrael, Turecko, Taliansko, Lichtenstein, Luxemburg, Slovensko, Belgicko-Flandersko, Irán, Francia, Bulharsko, Anglicko, Maďarsko,Švédsko. Najväčšiu radosť nám urobila Bizubová Lívia na 50m motýlik, ktorá si svoju pozíciu 1.miesta z rozplávb obhájila .Bol to krásny pretek tejto pretekárky, ktorá od samotného štartu bola stále na čelnej pozícii. Svojím osobným rekordom spravila veľkú radosť celej našej výprave.

Na medzinárodných pretekoch v Krakowe 15.-16.10.2005 na 50m motýlik časom 28,54 si vytvorila osobný rekord a skončila v silnej medzinárodnej konkurencii na 2.mieste a na 50m kraul časom 26,99 na 3.mieste. Zároveň bola vyhlásená za najlepšiu zahraničnú pretekárku.

Jej športové úspechy si všimli aj na ministerstve školstva. Pri príležitosti dňa študentov 17.11. jej minister školstva p.Fronc odovzdal pamätný list Svätého Gorazdu, za reprezentáciu Slovenskej republiky a zisk prvého miesta na Svetovom pohári študentov stredných škôl na Mallorke. Lívia bola pozvaná aj pri príležitosti ocenenia študentov za dôstojnú reprezentáciu Slovenskej republiky na medzinárodných olympiádach a športových súťažiach v roku 2004-2005 pod záštitou ministerstva školstva Slovenskej republiky,kde dňa 21.11. z rúk ministra školstva prevzala hodnotnú vecnú cenu.

Veríme, že toto nebol koniec jej všetkým úspechom a oprávnene patrí do slovenskej reprezentácie, kde sa tento rok bude pokúšať nominovať na Majstrovstvá Európy seniorov, ktoré budú v júli v Budapešti.

atletika

Nebolo a nie je na Slovensku hádam dieťa, ktoré hlavne v časoch dospievania, nespájalo svoju budúcnosť so športovými úspechmi. Chlapci chceli byť zväčša futbalistami, dievčatá zasa krasokolčuliarkami či gymnastkami, neskôr hádzanárkami či volejbalistkami. Nech už mali zakotviť u toho či onoho športového odvetvia, všetci túžili vždy najmä po jednom: obliecť si raz najcennejší dres s „levíčaťom“ (za spoločného štátu Čechov a Slovákov) na hrudi. Iný nebol ani „Záhorák ako repa“, hoci rodák zo Skalice (v tom čase tu bola najbližšia pôrodnica), predsa len čistokrvný „Búran“ Ján Záhončík.
Ako väčšina jeho rovesníkov, aj on odmalička „naháňal“ predovšetkým „guľaté čudo“, teda futbalovú loptu. Ako všetky „búranské“ deti, či deti z blízkych okolitých menších dedín mal šťastie, že im v tom čase začala slúžiť „zbrusu“ nová budova základnej školy, a to i s telocvičňou. Šťastím pre školákov tiež bolo, že na Základnej škole Borský Mikuláš vytvoril kolektív pedagógov, medzi ktorými nechýbali čerstvý absolventi – zanietení priaznivci športu. A tak sa na škole hral okrem futbalu tiež basketbal, volejbal, v zime hokej, no a po príchode rodáka z neďalekej Jablonice – Miroslava Hazuchu – do rodiny športov, pestovaných na „Búroch“ pribudla aj kráľovná športu – ľahká atletika.
Bežci ZŠ Borský Mikuláš koncom 70-tych rokov tri razy po sebe zvíťazili v behu „O pohár Záhoráka“ (v tom čase i dnes okresný týždenník). Samozrejme, že pri týchto úspechoch nechýbal ani Ján Záhončík. Dokonca vždy zvíťazil vo svojej kategórii.
V deviatom ročníku základnej školy však začal Ján Záhončík „koketovať“ s ľahkoatletickou disciplínou, ktorú pre „búranské“ deti taktiež „objavil“ a zapálil ich pre ňu už spomínaný učiteľ Hazucha. Mladý Janko s touto v regióne „popoluškou“ začal pomerne neskoro. V čase, keď už jeho rovesníci žali po bývalej republike a tiež v zahraničí jeden úspech za druhým. Ako však budúcnosť ukázala, v jeho prípade to nebolo vôbec na škodu. Jednak sa neustále pohyboval v spoločnosti svojich vzorov (Štefan Petrík to z nich dotiahol až do reprezentácie Československa), z ktorých sa Ján Dobiáš a Jozef Petrík stali jeho prvými chodeckými trénermi, a taktiež nebol chôdzou presýtený a vytrval pri nej hádam ako jediný spomedzi vrstovníkov.
Aj z toho dôvodu si po ukončení základnej školskej dochádzky vybral učitelište Slovnaftu. Mohol si totiž nielen dopĺňať vzdelanie, ale v atletickom oddieli Internacionálu Slovnaft Bratislava taktiež pokračovať vo svojej milovanej chôdzi. Tu sa pravidelne zúčastňoval pretekov Slovchémie (trust združujúci podniky chemického priemyslu). Odtiaľ pravidelne postupovali na preteky Ministerstva priemyslu. Vyvrcholením športového snaženia učňovskej mládeže bývali v dvojročnom cykle sa konajúce „Učňovské olympiády“, ktorých sa Ján Záhončík zúčastnil dvakrát (Pardubice resp. Ostrava) . Niet preto divu, že keď ukončil učilište a mal rukovať na základnú vojenskú službu, vtedajší tréner chôdze V Armádnom stredisku vrcholového športu Dukla – Banská Bystrica – Juraj Benčík si medzi svojich zverencov úplne samozrejme vybral i čerstvého absolventa Chemického učilisťa Jána Záhorčíka. Odvtedy jeho kariéra ako športovca nabrala ešte strmšiu krivku nahor. Vyvrcholením bola účasť na XXV. letných olympijských hrách v roku 1992 v Barcelone. Škoda len, že sa nepriblížil ku svojmu osobnému traťovému rekordu, ktorý si utvoril v tom istom roku na majstrovstvách republiky v Košiciach časom 1:21:41 h na 20km a v horúčave časom 1:33:37 h obsadil 28.miesto. Jeho úspešnú kariéru mu však závideli mnohý kolegovia v minulosti a mohli by mu závidieť jeho dnešní nasledovníci.
Veď bol majster a tiež niekoľkonásobný medailista z Majstrovstiev Československa, päťnásobný majster a niekoľkonásobný medailista z Majstrovstiev Slovenska (zväčša na „svojej“ dvadsiatke). Bol bronzový medailista na Majstrovstvách sveta armád (Francúzsko „93“). Bol šesťnásobným účastníkom Svetového pohára družstiev Lugano Trophy (1987, 1989, 1991, 1993, 1995, 1997). Zúčastnil sa ME (Split „90“), resp. HME (Glasgow „90“). Ako druhý „búran“ zvíťazil na domácom mítingu Záhorácka dvadsiatka (ako jedinému sa mu to podarilo o dva roky zopakovať). Ak chcete podrobnejší výpočet úspechov tohto skromného, no ctižiadostivého a cieľavedomého športovca, odporúčam Vám do pozornosti pamätnicu z pera už v úvode spomenutého iniciátora chôdze v Borskom Mikuláši - Miroslava Hazuchu - „Chodecká perla“. Hoci ide o dielko publikované k 30-ročnici chodeckého mítingu Záhorácka dvadsiatka, tomuto najväčšiemu chodcovi z Borského Mikuláša je to venovaná značná časť obsahu. Knihu by mali čítať hlavne príslušníci z radov mládeže. Dospeli by totiž k poznaniu, že zo školských lavíc je do reprezentácie dlhá, ťažká a tŕnistá cesta, ale dá sa absolvovať. Trpezlivým, cieľavedomým, ctižiadostivým. Presne takým, ako bol v ich veku Ján Záhončík.



FOTO:
 odznak účastníka XXV.LOH Barcelona 1992
 bronzová medaila za III.miesta na MS armád Tours (Francúzsko) 1993
 zlatá medaila za titul majstra ČSSR v chôdzi na 20km Banská Bystrica 1989
 pamätná medaila za 5.miesto na HME Glasgow (Škótsko) 1990
 pamätná plaketa účastníka Svetového pohára v chôdzi družstiev Peking 1995
 tanier pre víťaza v štafete družstiev na MS klubov v chôdzi Lugano (Švajčiarsko) 1989 a 1990