Jedným z pilierov, na ktorých slovenská KALOKAGATIA stojí, je skutočnosť, že od samotného začiatku bola chápaná nie ako jednorázové podujatie či „šampionát šampionátov“ , ale ako proces permanentného presadzovania zásad ČISTEJ HRY. A to nielen na športovisku, ale aj v každodennom živote. Správnosť tohto smerovania potvrdzujú držitelia tohtoročnej ŠKOLSKEJ CENY FAIR PLAY, ktorú udelil primátor mesta Trnava Vladimír Butko na radnici mesta Trnava, dvanástim pedagógom a jednému žiakovi z celého Slovenska.
Sedem rytierov školského športu, ktorí si prišli prevziať osobne do Trnavy ocenenie za svoj prínos školskému športu, deťom a mládeži.

Tradičnej a stále milej slávnosti – vyhlasovania výsledkov Školskej ceny fair play za obdobie rokov 2012-2014 si z rúk predsedu OV  Antona Javorku a primátora Trnavy tohtoročné ocenenie čistej hry za „dlhoročné pôsobenie v školskom športe sprevádzané fair play postojmi a činmi“ prevzali:

Peter Dobrý, Andrea Tilková, Ľudmila Dratvová, Dušan Peťko, Ľubica Kordíková , Ladislav Tóth, Vladimír Černušák.

Ďalej boli ocenení, žiaľ nemohli byť prítomní:
Ivan Cádrik - žiak, Vladimír Toma, Vladimír Cích, Michal Nálepka, Mária Szalayová,  František Ondrejka.


Ozaj, kde sa rodí fair play? Výlučne na športovisku, alebo má svoj základ niekde inde? Domnievame sa, že na športovisku či v inom konkrétnom priestore sa stretávame iba s výsledkom. S výsledkom úsilia trénera, rodiča, pedagóga, ale aj prostredia. Všetky tieto činitele sa totiž akoby v synergickom efekte stretnú a ich výsledkom je dobrý počin ako dôkaz toho, že nám nikto a nič nie je ľahostajné. V súčasnosti to, žiaľ, nie je úplne samozrejmosť. Asi aj preto sa pravidelne pristupuje k hodnoteniu takých prístupom, ktoré sú prípravou pre výchovu fair play, ale aj činov, ktoré sú priamym prejavom fair play. A nemusí to byť žiaden kolosálny čin. Aj malý skutok neraz prezradí vzťah najmä mladého človeka k čistej hre.

• Predch.
• Nasl.